„Povedzme hlasné NIE“
Cieľom projektu bolo podporiť žiakov v uvedomení si zodpovedného rozhodovania sa v situáciách, keď jedinec podlieha tlakom skupiny, alebo tlakom vnútorného prostredia. Projektu sa zúčastnilo 305 detí. Boli to žiaci piatych ročníkov 13tich základných škôl, ktorých zriaďovateľom je mesto Žilina.
Projekt pozostával zo zážitkových aktivít, ktoré boli realizované v skupinách s dvoma odbornými lektormi. Zvyčajne bola trieda rozdelená na dve menšie skupiny. Počas zážitkových aktivít sa žiaci vciťovali do prežívania človeka závislého na drogách. Spoznávali čo spôsobuje droga v tele človeka, ako ovplyvňuje jeho myslenie a konanie. Mali možnosť vyskúšať si pomocou simulačných okuliarov pocity ľudí, ktorí sú pod vplyvom alkoholu. Svoje prežívanie vyjadrovali slovami, kresbou, pantomímou, rolovými hrami…
Súčasťou projektu bol aj dotazník pozostávajúci z deviatich položiek. Jeho výsledky uvádzame nižšie:
Položka 1
Z hľadiska informovanosti o drogách sme zistili, že
72,5% opýtaných detí má informácie o drogách z televízie,
46% opýtaných detí má informácie o drogách od rodičov,
16% opýtaných detí má informácie o drogách z časopisov,
13,1% opýtaných detí má informácie o drogách z internetu,
12,5% opýtaných detí má informácie o drogách od kamarátov,
5,2% zo školy a nepatrné percento (1,3) má informácie od policajných pracovníkov.
Najčastejšie uvádzanými zdrojmi sú televízia a rodičia. Škola a polícia, inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za preventívne aktivity majú kumulatívne len 6,5 % podiel na množstve informácií, ktoré deti o drogách majú. Zdá sa, že existuje značný priestor pre zintenzívnenie preventívneho pôsobenia práve pre žiakov v tomto veku.
Položka 2
1,3 % opýtaných detí videlo niekoho prehĺtať drogy (zneužívať, nadužívať lieky),
39% opýtaných detí sa vyjadrilo, že videlo piť drogy (alkoholické nápoje),
63% opýtaných detí videlo niekoho fajčiť drogu,
4,9% opýtaných detí videlo intravenóznu aplikáciu drog,
inhalovanie psychotropných látok videlo 6,9% opýtaných detí,
35% opýtaných detí poprelo, že by niekedy bezprostredne videli niekoho užívať drogy.
65% piatakov v meste Žilina videlo užívať nejaký druh drogy. Prichádzajú teda do kontaktu s týmito látkami a prevencia sa zdá byť potrebná. Keď zvážime vek detí (okolo 10 rokov), je toto číslo príliš vysoké. Zvlášť alarmujúce je percento detí, ktoré videli intravenóznu aplikáciu drog. Jedná sa celkovo o 15 detí z prieskumnej vzorky, ktoré sa už v piatom ročníku pohybujú v spoločnosti, kde sú drogy dostupné.
Položka 3
89,2% opýtaných detí nemalo doteraz skúsenosť s drogami. Ostatné deti mali najčastejšie osobnú skúsenosť (užívali) s pitím alkoholu (7,9%) s fajčením (5,9%). Inhalovať drogy skúšalo 1% opýtaných detí, perorálne užívalo 0,3%. Alarmujúce je že 0,7 % opýtaných (2 deti) užívalo drogy intravenózne, pričom deti boli poučené, že narkóza, resp medicínsky využívané anestetiká nechápeme v tomto prípade ako užívanie drog.
Je alarmujúce, že viac ako 10% piatakov skúšalo nejaký druh drogy. Stojí za zváženie, či by preventívne programy nemali byť realizované ešte v mladšom veku.
Položka 4
87% opýtaných detí doteraz nikto drogu neponúkal,
8,5 % detí dokázalo odmietnuť drogu, ktorú mu niekto ponúkol,
4,3% detí nedokázalo odmietnuť (13 detí).
Preto je vhodné začínať s prevenciou práve v piatych ročníkoch. Vo svetle predchádzajúcich zistení je vhodné zvážiť preventívne aktivity aj u mladších žiakov, čo by mohlo redukovať množstvo detí, ktoré nedokázali odmietnuť ponúkanú drogu.
Položka 5
V školskom prostredí by sa deti o svojich problémoch boli schopné najčastejšie rozprávať:
so spolužiakmi (47,2%),
s triednym učiteľom (43 %),
výchovného poradcu by si vybralo len 6,9% opýtaných detí,
14,1% detí by sa obrátilo na psychológa,
12,1 na iného učiteľa.
Zdá sa, že spolužiaci a triedny učiteľ sú práve tí, ktorí majú šancu ovplyvniť riešenie problémov dieťaťa v kríze.
Položka 6
V rodinnom prostredí by sa deti so svojimi problémami zdôverili najčastejšie:
s mamou by sa rozprávalo o svojich problémoch 88,5%opýtaných detí,
s otcom 53,4%,
starým rodičom by sa zverilo 28,5% opýtaných detí,
súrodencovi 18%.
Kľúčovými osobami pri riešení problémov detí sa zdajú byť matky. Preto je potrebné, aby boli dobre informované a zručné v poskytovaní informácií svojim deťom prijateľným spôsobom.
Položka 7
82,3 % opýtaných detí sa rozpráva o svojich ťažkostiach s kamarátmi počas osobného stretnutia.
20,3% hovorí o svojich problémoch s kamarátmi cez internet.
Len 1 dieťa (0,3%) by si vybralo na rozhovor cudzieho človeka na internete.
Opýtané deti dávajú stále prednosť pri riešení svojich problémov osobnému rozhovoru s kamarátmi. V časoch, kedy je internet v každej domácnosti a deti na internete trávia veľa času, je to v pozitívnom zmysle slova prekvapivé zistenie.
Položka 8
14,1% opýtaných detí by sa nechcelo rozprávať o svojich problémoch, pričom najčastejšie udávaným dôvodom je, že je to trápne a že nik neberie tieto deti vážne.
V meste Žilina je značné množstvo piatakov (43), ktorí nechcú s nikým hovoriť o svojich problémoch. Táto skupina je riziková. Vhodný by bol intervenčný program zameraný na podporu kvalitnej komunikácie a zlepšenie vzťahov v triede. Tieto deti by tak mohli získať niekoho, komu by sa mohli zveriť so svojimi problémami.
Položka 9
Najčastejšie témy rozhovorov detí sú: škola, šport, kamaráti, chlapci/dievčatá, PC hry, hudba, oblečenie, zvieratá a záľuby.
Tieto témy sú adekvátne veku a nijako sa nevymykajú priemeru bežnej populácie.
V prieskume nás zaujímal rozdiel medzi školami v meste a na vidieku. Preto bol súbor škôl rozdelený na dva podsúbory – “prímestské školy” a “mestské školy”. V mestských školách bolo 245 (80,3%) žiakov, v prímestských 60 (19,7%) žiakov. Medzi žiakmi v týchto dvoch podkategóriách sa preukázali signifikantné rozdiely v niektorých ukazovateľoch.
Žiaci prímestských škôl v porovnaní s mestskými menej často videli niekoho užívať nejaký druh drog. Zdá sa, že deti v “mestských školách” majú viac príležitostí ku kontaktu s drogou.
Žiaci mestských škôl by častejšie vyhľadali psychológa pri potrebe rozhovoru o svojich problémoch než žiaci prímestských škôl. Tento fakt môže súvisieť s tým, že v jednej “mestskej škole” je psychológ dostupný, v “prímestskej škole“ nie je ani jeden.
Žiaci prímestských škôl by sa pri potrebe hovoriť o svojich problémoch skôr obrátili na triedneho učiteľa, než žiaci mestských škôl. Je možné, že deti v “prímestských školách” majú s učiteľom vzťah, ktorý umožňuje ovplyvňovanie ich spôsobov riešenia problémov práve triednym učiteľom.
Žiaci prímestských škôl by sa so svojimi problémami skôr zverili kamarátom, než žiaci mestských škôl. V “prímestských školách” sa zdá byť efektívnejšie informovať a učiť deti tomu, aby boli schopné poskytnúť oporu svojim spolužiakom v kríze. V “mestských školách” je vhodnejšie podporovať sociálne vzťahy v triede a s triednym učiteľom.
Záverečné odporúčania:
1. Z priebehu projektu môžeme usudzovať, že vytvorený program pre deti je vhodný pre majoritu detí, bez závažnejších odchýlok. Mali sme možnosť pracovať aj v skupine nadaných detí a taktiež v skupine detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tieto skupiny reagovali na program špecificky, mali problém ho akceptovať a z neho ťažiť. Pre tieto skupiny je potrebné vytvoriť iný druh programu, ktorý by bol “šitý na mieru” podmienkam skupiny.
2. Potvrdil sa nám predpoklad, že preventívne programy je potrebné realizovať v nižších ročníkoch základných škôl. Hoci sa nám žiaci piatych ročníkov osvedčili ako vhodná vzorka populácie na aplikáciu preventívnych protidrogových aktivít, výsledky dotazníka nám naznačujú, že by bolo vhodné posunúť vekovú hranicu začiatku realizácie podobných aktivít ešte do nižších ročníkov.
3. Jednoznačne odporúčame do budúcnosti navrhovaný program naplánovať až na tri vyučovacie hodiny. Počas realizácie sme cítili potrebu väčšej časovej dotácie tak, aby bol dostatočný priestor na diskusiu a tvorivé činnosti.
4. Do budúcnosti by bolo vhodné pouvažovať aj nad projektmi, ktoré by vzdelávali rodičov a učiteľov v oblasti drogovej prevencie.
Spracoval:
(Únia centier prevencie a pomoci – DAFNÉ, o.z.)
Mgr. Janka Kšiňanová PhD.
Mgr. Ondrej Maťko
